Navigácia

O škole

História školy

 

Z dejín Základnej školy na Levočskej ulici v Spišskej Novej Vsi

Autor: PhDr. Ružena Kormošová, PhD.

 

K počiatkom školy

V Spišskej Novej Vsi existovali pred prvou svetovou vojnou cirkevné školy troch konfesií – rímskokatolická ľudová škola, evanjelická ľudová škola a židovská ľudová škola, ktoré podporovala cirkev a mesto. Rozvojom priemyslu a vznikom štátneho odborného školstva vznikol záujem vytvoriť v meste aj ľudovú školu priamo riadenú štátom. Otázka založenia školy sa riešila a schválila na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 2.augusta 1911. Jej založenie potvrdilo uhorské ministerstvo kultu a výučby výnosom č.134.553/1911 zo dňa 8.novembra 1911.

Prvá Štátna ľudová škola v Spišskej Novej Vsi – predchodca Základnej školy na Levočskej ulici – bola otvorená v školskom roku 1912/13. Sídlom školy sa stala stará budova v Levočskej ulici č.13, ktorá patrila mestu. Bol to pôvodne soľný sklad a neskôr vojenské kasárne. Budova bola adaptovaná počas prázdnin v lete 1912 nákladom 100.134 korún. Škola bola šesťtriednou s vyučovacím  maďarským jazykom. Vyučovať sa začalo so 164 žiakmi. V priebehu niekoľkých rokov počet žiakov dvojnásobne narástol, a tak v septembri 1918 na začiatku školského roku mala Štátna ľudová škola v Spišskej Novej Vsi v šiestich triedach 308 žiakov. Po vyhlásení Česko –slovenskej republiky však počet žiakov poklesol na 96. Bolo to spôsobené hlavne tým, že časť maďarských rodín evakuovala do Maďarska. 14.marca 1919 prišiel do Spišskej Novej Vsi minister školstva Anton Štefánek, aby prevzal školstvo do rúk nového štátu. Za nového správcu štátnej ľudovej školy bol menovaný Neitus Vollay, brat Elemíra Vollaya, spoluorganizátora čeko-slovenskej štátnej moci v Spišskej Novej Vsi.

K správe štátnej ľudovej školy bola pričlenená štátna detská opatrovňa (typ dnešnej materskej školy). Štátna detská opatrovňa v Spišskej Novej Vsi bola zriadená v roku 1911. Sídlila na prízemí budovy, kde bola v roku 1912 umiestnená novozaložená štátna ľudová škola.

Počas prvého povojnového školského roku pomáhal správcovi štátnej ľudovej školy v pedagogickej činnosti od 17.marca 1919 Gabriel Paulíny. V školskom roku 1920/1921 tvorili učiteľský zbor okrem správcu Neita Vollaya Gustáv Bernáth, Terézia Hrebáčková, Mária Kuchynková, Jozefína Tvrdá. Od 1.septembra 1921 na škole pôsobila Ružena Blahutová, Anna Bajtošová a František Jozef Bajtoš. V januári 1922 bol v III. A IV.triede zavedený ako nepovinný predmet nemecký jazyk, ktorého vyučovaním bola poverená dipl. učiteľka Emília Benická, dcéra Elemíra Vollaya.

Pri Štátnej ľudovej škole v Spišskej Novej Vsi sa 7.decembra 1926 vytvorilo nové kuratórium (školská rada). Predsedom kurátoria bol Václav Šlosár (riaditeľ Učiteľského ústavu v Spišskej Novej Vsi).

Nevyužité priestory štátnej ľudovej školy slúžili slovenským a českým učiteľom, ktorí pôsobili na školách v meste ako byty. K známym osobnostiam, ktoré v budove bývali patril akademický maliar Jozef Hanula, ktorý vyučoval slovenský azyk a kreslenie v Štátnej meštianskej škole v Spišskej Novej Vsi, ktorá tiež sídlila na Levočskej ulici (dnešné Centrum voľného času).

Od 1.júla 1923 sa stala budova štátnej ľudovej školy sídlom novovytvoreného Školského inšpektorátu v Spišskej Novej Vsi.

Keď počet žiakov školy narástol, v lete 1930 sa ďalšou adaptáciou vytvorili z telocvične dve triedy a v lete 1932 z bytu školníka ďalšia trieda. Po smrti Neitusa Vollaya sa stal novým správcom školy  od školského roku 1931/1932 Jozef Mikolaj (predtým správca školy v Domaňovciach). Škola mala päť postupných ročníkov a päť pobočiek. V školskom roku 1934/1935 bolo v škole 423 žiakov v 10 triedach. V budove bol okrem spomínanej jednotriednej štátnej detskej opatrovne byt pre učiteľku opatrovne a dva byty pre učiteľov.

V roku 1940 bolo majiteľom budovy mesto. V škole boli 4 učebné miestnosti, zborovňa, správcova kancelária, 3 kabinety, 1 umývareň, sklad, 4 sociálne zariadenia a dva byty: správcovský byt mal tri izby, kuchyňu, komoru a kúpelňu a školský byt pozostával z dvoch izieb, kuchyne a komory.

Podľa archívnych dokumentov po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1939 mala Štátna ľudová škola 9 tried a jednu pomocnú triedu.  Táto trieda bola prechodne umiestnená v Učiteľskom ústave, mala 24 žiakov a stala sa základom osobitnej školy v Spišskej Novej Vsi.